Bezdomovectvo a bytová núdza neznamenajú len stratu bezpečného domova. Zasahujú do všetkých oblastí života človeka – vrátane zdravia. Ľudia bez stabilného bývania často nemajú prístup k pravidelnej preventívnej zdravotnej starostlivosti, nemajú podmienky na liečbu a zdravotné problémy riešia až vtedy, keď sa ich stav výrazne zhorší.

Dôsledkom je vyššie využívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a častejšie hospitalizácie. Ide pritom o situácie, ktorým by sa v mnohých prípadoch dalo predísť včasnou podporou, dostupnou zdravotnou starostlivosťou a stabilným bývaním.

Z pohľadu verejných financií preto nejde len o sociálnu otázku, ale aj o otázku efektívneho využívania zdrojov. Štátu sa viac oplatí podporovať preventívnu zdravotnú starostlivosť pre ľudí bez domova a zároveň investovať do riešení, ktoré im umožnia získať stabilné a dlhodobé bývanie.

Ľudia bez stabilného bývania častejšie využívajú urgenty aj hospitalizácie

Analytik Martin Smatana v spolupráci s organizáciou Depaul Slovensko vypracoval analýzu, podľa ktorej ľudia bez domova využívajú urgentnú zdravotnú starostlivosť približne štyrikrát častejšie ako bežná populácia. Rovnako sú približne štyrikrát častejšie hospitalizovaní. Údaje o cieľovej skupine vychádzali zo zahraničných výskumov, ktoré sa zameriavali najmä na ľudí žijúcich úplne bez prístrešia.

Pre získanie dát zo Slovenska realizovala Sieť Nadácie DEDO v roku 2025 prieskum medzi ľuďmi žijúcimi v Košiciach a Prešove v rôznych formách bytovej núdze a bezdomovectva. Išlo o prvý prieskum tohto typu na Slovensku, ktorý sa zameral na využívanie zdravotnej starostlivosti ľuďmi bez stabilného bývania. Do prieskumu boli zapojení nielen ľudia žijúci na ulici, ale aj ľudia v dočasnom bývaní pre osoby v núdzi či v neformálnych prístrešiach. Celkovo sa do tohto mapovania zapojilo 128 respondentov spolu s príslušníkmi ich rodín (spolu 375 ľudí). 

Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú, že ľudia bez domova využívajú urgentnú zdravotnú starostlivosť aj hospitalizácie častejšie oproti bežnej populácii. Zároveň ukazujú, že nestabilné bývanie má výrazné zdravotné dôsledky naprieč rôznymi skupinami ľudí aj vekovými kategóriami.  Častejšie využívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a hospitalizácií sa netýka iba ľudí žijúcich na ulici, ale širšej skupiny ľudí bez stabilného a bezpečného bývania.

Hospitalizácie sú najvýraznejšie pri ľuďoch v produktívnom veku

Frekvencia hospitalizácií vyjadruje priemerný počet hospitalizácií na jedného človeka za rok. Pri porovnaní ľudí bez domova alebo v bytovej núdzi s bežnou populáciou sú rozdiely viditeľné vo všetkých sledovaných vekových skupinách.

Vo vekovej kategórii 15 až 34 rokov sú ľudia bez domova alebo v bytovej núdzi hospitalizovaní takmer trikrát častejšie ako ľudia z bežnej populácie. Najvýraznejší rozdiel sa ukazuje vo vekovej kategórii 35 až 54 rokov. V tejto skupine sú ľudia bez stabilného bývania hospitalizovaní až 6 – krát častejšie.

Pri vekovej kategórii 55 až 74 rokov sa rozdiel opäť znižuje. Tento údaj však treba interpretovať s ohľadom na to, že ľudia bez domova sa zvyčajne dožívajú výrazne nižšieho veku ako ľudia so stabilným bývaním. Menší rozdiel v počte hospitalizácií v staršom veku preto nemusí znamenať lepší zdravotný stav.

Naše zistenia ukazujú, že v priemere sú ľudia bez domova a v bytovej núdzi hospitalizovaní 3,1 – krát častejšie ako bežná populácia.

Urgentnú zdravotnú starostlivosť využívajú viac ako štyrikrát častejšie

Prieskum Siete Nadácie DEDO ukázal, že ľudia bez stabilného bývania na Slovensku využívajú urgentnú zdravotnú starostlivosť 4,1-krát častejšie ako bežná populácia.

Zistenia boli porovnávané s údajmi Národného centra zdravotníckych informácií. Do urgentnej zdravotnej starostlivosti boli zaradené výjazdy rýchlej zdravotnej pomoci „S“, urgentný príjem 1. typu, urgentný príjem 2. typu pre dospelých a urgentný príjem 2. typu pre deti a dorast.

Kým priemerný človek z bežnej populácie navštívi urgentnú zdravotnú starostlivosť približne 0,13-krát za rok, pri človeku bez domova alebo v bytovej núdzi je to až 0,53-krát za rok. Do výpočtu boli pri oboch skupinách zahrnuté všetky vekové kategórie.

Tieto čísla ukazujú, že ľudia bez domova sa do zdravotného systému často dostávajú až v momente, keď je ich stav akútny. Namiesto včasnej diagnostiky, prevencie a ambulantnej liečby tak prichádza drahšia a náročnejšia krízová intervencia.

Prevencia a bývanie sú lacnejšie ako opakované krízy

Zahraničné výskumy dlhodobo potvrdzujú, že ľudia bez domova majú horší zdravotný stav, častejšie využívajú urgentnú starostlivosť a častejšie potrebujú hospitalizáciu. Zároveň ukazujú, že stabilné bývanie významne znižuje potrebu krízových zdravotných a sociálnych služieb.

Ak človek nemá bezpečné bývanie, je pre neho náročné dodržiavať liečebný režim, pravidelne navštevovať lekára, užívať lieky alebo doliečiť sa po hospitalizácii. Zdravotné problémy sa tak opakujú, zhoršujú, predražujú a zabraňujú človeku stabilne pracovať.

Riešením preto nemôže byť iba zásah v kríze. Potrebné sú dostupné služby, ktoré prepájajú zdravotnú starostlivosť, sociálnu podporu a stabilné bývanie. Práve takéto opatrenia dokážu predchádzať zhoršovaniu zdravotného stavu a zároveň znižovať náklady verejných systémov.

Zdravotná starostlivosť pre ľudí bez domova je investícia, nie výdavok

Dáta zo Slovenska aj zo zahraničia ukazujú rovnaký obraz: bezdomovectvo výrazne zhoršuje zdravotný stav človeka a zvyšuje náklady na urgentnú zdravotnú starostlivosť a hospitalizácie.

Ak chceme tieto náklady znižovať, potrebujeme sa zamerať na príčiny, nie iba na dôsledky. Dostupná preventívna zdravotná starostlivosť a sociálne služby, terénne služby, koordinovaná pomoc a stabilné bývanie môžu zabrániť tomu, aby sa zdravotné problémy ľudí bez domova riešili až v nemocnici alebo na urgente. 

Podpora ľudí bez domova preto nie je len otázkou solidarity. Je to aj racionálne a ekonomicky výhodné riešenie, ktoré pomáha jednotlivcom, zdravotnému systému aj celej spoločnosti.