Zdravie ľudí bez domova
Bezdomovectvo je najextrémnejšou formou chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorá má dopady na všetky oblasti v živote človeka. Podľa odhadov organizácie FEANTSA zažíva bezdomovectvo každú noc približne 895 000 ľudí v Európe, pričom tento počet v posledných rokoch rastie. Dopad bezdomovectva na zdravie človeka je predmetom viacerých zahraničných štúdií, avšak na Slovensku táto tematika doposiaľ nebola systematicky skúmaná.
Nadácia DEDO preto v roku 2025 realizovala pilotný prieskum v oblasti zdravia ľudí bez domova v Košiciach a v Prešove. Prieskumu sa zúčastnilo 128 ľudí bez domova spolu s príslušníkmi ich rodín (spolu 375 ľudí). Respondenti pochádzali z rôznych pozadí podľa Európskej typológie bezdomovectva ETHOS Light – prostredia neformálneho bývania, dočasného ubytovania pre ľudí v núdzi, či úplne bez prístrešia.
V tomto článku prinášame fakty týkajúce sa zdravia ľudí bez domova zo zahraničných štúdií doplnené o výsledky nášho výskumu v Košiciach a Prešove.
Úmrtnosť
Jedným z najvýraznejších dôkazov, ako zásadne bezdomovectvo ovplyvňuje zdravie, je dĺžka života. Ľudia bez domova majú až desaťnásobne vyššie riziko predčasného úmrtia a podľa výskumov žijú približne o 15 rokov kratšie (zdroj).
Za týmito číslami sú konkrétne a často preventabilné príčiny. Najväčší podiel úmrtí súvisí s užívaním drog a alkoholu (približne 38 %). Nasledujú ochorenia srdca a ciev (okolo 20 %) a respiračné ochorenia, ako napríklad zápaly dýchacích ciest (približne 13 %). Tieto problémy sú úzko prepojené s náročnými životnými podmienkami, nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti a dlhodobým stresom.
Inak povedané, bezdomovectvo nie je len otázkou sociálnej situácie. Je to faktor, ktorý výrazne zvyšuje zdravotné riziká a vedie k predčasnému úmrtiu.
Najčastejšie zdravotné problémy
Zdravotné problémy ľudí bez domova sú výrazne častejšie a závažnejšie než v bežnej populácii. Výskumy európskych organizácií ako World Health Organization či FEANTSA ukazujú, že ide o kombináciu fyzických aj psychických ochorení, ktoré sa často vyskytujú súčasne.
Veľmi rozšírené sú najmä psychické poruchy a závislosti – mnohí ľudia bez domova trpia depresiou, úzkosťami alebo traumou a významná časť má problém s alkoholom či drogami. Popri tom sa často vyskytujú chronické ochorenia, ako sú choroby srdca a ciev, diabetes či dlhodobá bolesť. Bežné sú aj respiračné problémy, napríklad bronchitída alebo astma, ktoré súvisia so životom v nepriaznivých podmienkach.
Zvýšené je aj riziko infekčných ochorení, ako tuberkulóza, hepatitída či HIV, a výrazne zhoršené býva aj zubné zdravie. K tomu sa pridávajú neliečené zranenia a celkovo zhoršený zdravotný stav spôsobený obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Výsledky výskumu Nadácie DEDO ukázali, že 40,9 % dospelých ľudí bez domova má aspoň jeden chronický zdravotný problém.
Psychické zdravie a traumatická minulosť
Podľa nášho prieskumu až 82 % respondentov zažilo aspoň jednu vážnu traumatickú udalosť počas života. 55,5 % zažilo aspoň raz bývanie s osobou so závislosťou, 56 % má aspoň jednu skúsenosť so zanedbávaním, násilím, zneužívaním alebo nevhodnými podmienkami v domácnosti. 61,8 % ľudí zažilo aspoň raz v živote náročnú situáciu alebo problém, ktorého sa nemôžu zbaviť.
Vysoký krvný tlak
Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie zdravotné problémy ľudí bez domova. Podľa prieskumu Nadácie DEDO majú ľudia bez domova nad 25 rokov vysoký krvný tlak v priemere 2,9 – krát častejšie ako bežná populácia v tom istom veku. U vekovej kategórie 45 – 64 rokov je to až 5 – krát častejšie. Dáta o celkovej populácii boli získané z Národného Centra Zdravotníckych Informácií. Ne grafe je zobrazené porovnanie výskytu vysokého krvného tlaku u ľudí bez domova (ružová farba) a zvyšku populácie (tmavomodrá) pre jednotlivé vekové kategórie.
Potvrdzujú to aj zahraničné výskumy. Napríklad prehľadová štúdia založená na zisteniach z 43 rôznych výskumov (Bernstein et al.) uvádza, že vysoký krvný tlak má v priemere 27,0 % ľudí bez domova.
Prekážky k prístupu k zdravotnej starostlivosti
Podľa nášho prieskumu až 40 % ľudí bez domova zažilo aspoň raz nerešpekt zo strany zdravotníckeho personálu, pričom u mnohých išlo o viacnásobnú skúsenosť. Medzi ďalšie časté prekážky prístupu k zdravotnej starostlivosti patrí taktiež dlh na zdravotnom poistení a finančné problémy, kvôli ktorým si nevedia zaobstarať potrebnú liečbu.
Využívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti
Aj z dôvodu vyššie uvedených prekážok ľudia bez domova často vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť až pri akútnych alebo veľmi vážnych zdravotných problémoch. Tejto téme sa venovala analytická štúdia organizácie DePaul v spolupráci s analytikom Martinom Smatanom (zdroj). Výsledky ukazujú, že nedostupnosť preventívnej a bežnej zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova spôsobuje vyššiu záťaž pre útvary urgentnej zdravotnej starostlivosti, čím vznikajú zvýšené náklady pre štát. Výskum Nadácie DEDO potvrdzuje zistené výsledky, že ľudia bez domova využívajú urgentnú zdravotnú starostlivosť častejšie ako zvyšok populácie, a taktiež bývajú častejšie hospitalizovaní a hospitalizácie trvajú dlhšie
Riešenia z praxe
- Housing First
Prístup Housing First zlepšuje zdravotnú situáciu ľudí bez domova tým, že im najskôr poskytne stabilné bývanie. Bez strechy nad hlavou sa totiž zdravotné problémy veľmi rýchlo zhoršujú a kumulujú, a je ťažké dodržiavať predpísanú liečbu.
Stabilné bývanie prináša lepšie podmienky pre zdravie, znižuje stres a umožňuje ľuďom pravidelne využívať zdravotnú starostlivosť. Výskumy zároveň dokazujú, že tento prístup vedie k menšiemu počtu hospitalizácií ako aj návštev urgentnej starostlivosti (Bakke et al., Mackelprang et al.)
- Integrovaná zdravotno-sociálna starostlivosť
Integrovaná zdravotno-sociálna starostlivosť je inovatívny princíp využívaný vo viacerých krajinách na svete, ktorý spája zdravotné služby so sociálnou podporou (Vachnová). Lepšie tak reaguje na komplexnú situáciu ľudí bez domova, ktorí často potrebujú pomoc vo viacerých oblastiach, aby sa mohli osamostatniť a stabilizovať. Odstraňuje bariéry v prístupe k starostlivosti tým, že služby sú dostupnejšie, flexibilnejšie a poskytované personálom, ktorý je špecializovaný na prácu so zraniteľnými skupinami. Vďaka tomu ľudia bez domova jednoduchšie získajú pomoc, môžu ju využívať častejšie a v dôsledku toho sa môže zlepšovať ich zdravotný, ekonomický aj sociálny stav, ktoré spolu navzájom úzko súvisia.
