V októbri 2025 sa v Prešove uskutočnilo historicky prvé systematické sčítanie ľudí bez domova a ľudí v bytovej núdzi. Realizovala ho Nadácia DEDO v spolupráci s Mestom Prešov ako súčasť medzinárodného projektu European Homelessness Counts, koordinovaného Katolíckou univerzitou v Leuvene (KU Leuven). Mesto Prešov sa tak stalo jedným z 35 európskych miest, ktoré sa do tohto projektu zapojili.

Sčítanie sa konalo v týždni od 6.-10. Októbra 2026 a cieľom bolo získať údaje o rozsahu bezdomovectva v meste, jeho formách a životnej situácii ľudí, ktorých sa týka. Dáta sa zbierali v službách pre ľudí bez domova, ale aj priamo v teréne – v uliciach mesta Prešov.

Počas sčítania bolo v Prešove identifikovaných spolu 801 ľudí bez domova alebo v bytovej núdzi. Tento počet zahŕňa ľudí, ktorí priamo odpovedali na otázky, ich partnerov a deti žijúce v rovnakých podmienkach, ako aj osoby, ktoré sa do rozhovoru nemohli alebo nechceli zapojiť. Ide však o minimálny počet, ktorý sa podarilo identifikovať v čase prieskumu. Skutočný počet týchto osôb je pravdepodobne vyšší.

V rámci sčítania bola využitý tzv. Comprehensive module, ktorý bol vyvinutý v KU LEUVEN ako jedna z možných metodík v rámci sčítania, v rámci ktorej boli sčítané všetky kategórie bezdomovectva podľa európskej typológie ETHOS Light, v teréne aj v službách, a zároveň bola využitá aj metóda tzv. headcount pri osobách, ktoré sa priamo nezúčastnili prieskumu.

Spomedzi dospelých osôb, ktoré boli sčítané, 51 prespáva priamo na ulici, 54 v nocľahárni, 143 využíva dočasné formy ubytovania pre ľudí bez domova (napr. útulky, zariadenia núdzového bývania, domovy na polceste…). Až 112 dospelých bolo sčítaných v neštandardnom bývaní – v preplnených domácnostiach, chatrčiach či iných nevyhovujúcich príbytkoch. Ďalší ľudia bývali dočasne u rodiny alebo známych z dôvodu absencie vlastného bývania, prípadne sa nachádzali v inštitúciách bez možnosti návratu do stabilného bývania.

Bezdomovectvo má prevažne dlhodobý charakter

Jedným z najdôležitejších zistení je, že bezdomovectvo a bytová núdza v Prešove majú často dlhodobý charakter. Až 84,9 % respondentov nemá stabilné bývanie viac ako jeden rok a 61,8 % viac ako päť rokov.

Zároveň 35,9 % respondentov uviedlo, že stabilné bývanie nikdy nemali. To naznačuje, že pri časti ľudí nejde iba o dočasnú krízovú situáciu, ale o dlhodobý problém, ktorý sa môže prenášať aj medzi generáciami.

Sčítanie zachytilo aj deti

V rámci sčítania bolo spolu s rodičmi identifikovaných 267 neplnoletých detí žijúcich v podmienkach bezdomovectva alebo bytovej núdze. Minimálne 160 z týchto detí žije v druhej generácii bezdomovectva, keďže ich rodičia uviedli, že nikdy nemali stabilné bývanie.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu venovať osobitnú pozornosť rodinám s deťmi a prevencii toho, aby sa bytová núdza prenášala z jednej generácie na druhú.

Najčastejšie príčiny: rodinné a finančné problémy

Respondenti najčastejšie uvádzali ako dôvod straty bývania rodinné problémy a finančné dôvody. Častými príčinami boli aj vysťahovanie alebo ukončenie nájmu, odchod z inštitúcie, zdravotné problémy či domáce násilie.

Výsledky ukazujú, že strata bývania je vo väčšine prípadov dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Preto je dôležité, aby riešenia nesmerovali iba ku krízovej pomoci, ale aj k prevencii straty bývania, dostupnejšiemu bývaniu a podpore domácností v krízových situáciách.

Zdravotné problémy a sociálna izolácia

Sčítanie ukázalo aj výrazné prepojenie medzi bezdomovectvom a zdravím. 44,6 % respondentov uviedlo aspoň jeden dlhodobý zdravotný problém, či už fyzický alebo psychický, prípadne bolesť alebo zranenie, ktoré im sťažuje každodenné fungovanie.

Takmer štvrtina respondentov zároveň uviedla, že sa v prípade núdze nemá na koho spoľahnúť. Najzraniteľnejšou skupinou sú ľudia prespávajúci bez prístrešia, ktorí častejšie žijú sami, majú horší zdravotný stav a slabší kontakt so zdravotnou starostlivosťou.

Dáta ako základ pre ďalšie riešenia

Európske sčítanie ľudí bez domova v Prešove prinieslo prvý systematický obraz o rozsahu a podobách bezdomovectva v meste. Ukázalo, že bezdomovectvo sa netýka iba ľudí prespávajúcich na ulici, ale aj rodín s deťmi, ľudí v zariadeniach, v neštandardnom bývaní či v iných formách bytovej núdze.

Získané dáta môžu slúžiť ako podkladom pre plánovanie sociálnych a zdravotných služieb, politík bývania a preventívnych opatrení. Riešenie bezdomovectva si vyžaduje dostupné a stabilné bývanie, kvalitnú sociálnu podporu, lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a opatrenia, ktoré pomáhajú predchádzať strate bývania.